SVK
HU
GER
ENG
24.06.17, Sobota
Meniny má : Ján
 
:. KULTÚRA > KAŠTIEĽ
 
obr
obr
[ o stránke ]
 

 
KAŠTIEĽ


     Zvyšok kedysi rozľahlého komplexu kaštieľa s parkom dnes tvorí súčasť novodobej cestnej zástavby východnej časti obce. Výstavba kaštieľa, v dobových prameňoch nazývaného ako curia, sa spája s Pavlom IV. Forgáčom, ktorý po roku 1711 záložne získal Forgáčovcom dočasne odňaté hradné panstvo a v roku 1718 ho nadobudol do dedičného vlastníctva. Väčšina autorov historicko-miestopisnej a pamiatkovej literatúry kladie výstavbu kúrie do roku 1722. Tento rok je aj spolu s Pavlovými iniciálami P. IV. C. F. vyrytý do dosky oltárnej menzy (obetného stola) súkromnej kaplnky v kúrii.
1. Plán kaštieľa z 18. storočia
(Magyar Országos Levéltár Budapest)
Pôvodne sa objekt nachádzal na východnom okraji zástavby niekdajšieho mestečka. Takto ho zachytáva aj rukopisná mapa 1. vojenského mapovania z rokov 1782-1784, na ktorej je zachytený tesne vedľa cesty v rámci rozsiahleho parku situovaného južne od komunikácie.

     Keďže dnešná podoba stavebného komplexu je výsledkom viacerých prestavieb, jeho pôvodnú podobu nám prezrádzajú len dobové plány z 18. storočia, uchovávané v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Podľa nich bola kúria navrhnutá ako jednokrídlová dvojpodlažná stavba s asymetricky situovaným prejazdom. Na prejazd bolo napojené dvojramenné schodisko vedúce na poschodie. Jednotlivé miestnosti oboch podlaží boli sprístupnené priebežnými chodbami, pričom v úrovni prízemia sa chodba otvárala smerom von vo forme arkádovej lodžie. Prízemné miestnosti vrátane lodžie majú zakreslené krížové klenby a v navrhovanom vybavení kúrie nechýbali ani toalety situované na oboch podlažiach. Čelnú fasádu na pláne pravidelne členia okenné otvory a vstupný rizalit so stlačeným polkruhovým portálom je zvýraznený dekoratívnym štítom (obr. 1). Vzhľadom na výrazne odlišný charakter zachovaného objektu kaštieľa je dnes bez hĺbkového výskumu nemožné s určitosťou povedať, či zachovaný návrh bol v plnej miere realizovaný, alebo či kúria neskôr podstúpila tak radikálne prestavby, ktoré ju aj v dispozícii zmenili na nepoznanie.

     Z archívnych písomných prameňov sa dozvedáme o existencii bohatej sochárskej výzdoby v bezprostrednom okolí pôvodnej kúrie. Pri bráne s červenou a bielou farebnosťou stála socha sv. Anjela a oproti nej ďalší anjeli znázorňujúci výjav z knihy
2. Situácia kaštieľa s parkom na katastrálnej mape obce z roku 1854
(ŠObA Nitra - Ivánka).
Exodus: kap. 23, verš 23. Pod sochou sv. Jakuba bol na veľkom kameni vyrytý nápis: „ Sv. Jakub, najväčší z apoštolov, patrón pútnikov, podľa Pavla jeruzalemského roku Pána 44 “. Pri druhej bráne na lúke bola zo strany kúrie socha dobrotivého Krista Pána a pod ňou výňatok z Jánovho evanjelia: kap. 6, verš 11. Zo strany lúky bol zas pod sochou chlapca držiaceho posvätný chlieb a dve ryby opísaný zázrak rozmnoženia chleba z Jánovho evanjelia: kap. 6, verš 10. Ďalšie písomné pramene nás informujú o priebehu výstavby na akejsi poškodenej stavbe v kúrii s klenbami v roku 1725 a o starostlivom obrábaní majetku oproti stavbe. Prosperovala predovšetkým záhrada s viacerými druhmi pestovaných rastlín a stromov. V roku 1730 boli v kúrii vybudované klenby v hodnote 3000 florénov, o 4 roky neskôr zas priestranné stredné schodisko. Zrealizovala sa aj oprava okien a od základov sa vybudovala slávnostná sieň s prepojením na park, tzv. sala terrena. V roku 1738 sa dozvedáme o existencii súkromnej kaplnky v kúrii – tzv. oratória, do ktorého bola vtedy poskytnutá monštrancia a relikvie sv. Jána Nepomuckého. V nasledujúcom roku tu bol postavený nový organ a v roku 1743 sem darovali medený kalich. Z príležitosti veľkého jubilea založenia Gýmešského hradu v roku 1750 bola kúria vymaľovaná načerveno.

     O rozsahu stavby a priľahlého parku na sklonku 18. storočia nás stručne informuje spomínaná vojenská mapa z rokov 1782-1784. Kúria je na nej zakreslená už ako rozmernejší trojkrídlový objekt, situovaný v severozápadnom nároží rozľahlého parku. Strohá kresba zachytáva severné, východné a južné krídlo usporiadané do typickej dispozície v tvare písmena U. Viacej podrobností o rozsahu a situovaní kúrie podávajú katastrálne mapy z rokov 1854 a 1857. Na staršej mape je ešte stavba zakreslená ako trojkrídlový objekt s ústredným nádvorím. Jej severné krídlo so stredným rizalitom (mierne predstúpená časť so vstupom) však v porovnaní s predošlým stavom vybieha ďalej na východ. Aj východné krídlo s druhým rizalitom vybieha viacej na juh, pričom v susedstve južného krídla sú zakreslené ďalšie tri pozdĺžne budovy, pravdepodobne hospodárskej funkcie (obr. 2). Mladšia mapa z roku 1857 už dokladá čiastočnú asanáciu južného krídla. Zakreslená je totiž len jeho západnejšia polovica, pričom jeho zvyšok v napojení na východné krídlo už vykreslený nie je.

     Obe mapy podrobne zachytávajú aj rozsah a členenie okolia kúrie. Plocha parku rozprestierajúceho sa východne a najmä južne od
3. Pôdorys kaštieľa s vyznačením stavebného vývoja podľa S. Zrubcovej.
stavby mala obdĺžnikový pôdorys a dosahovala rozmery cca 380 x 650 m. Severnejšia menšia časť areálu s kúriou, záhradou a sadom bola od južnej časti s anglickým parkom oddelená vodným kanálom. Jednotlivé chodníky napojené na vstupný rizalit východného krídla vytvárali samostatné okruhy a v mieste kanála prechádzali cez tri mosty. Podrobná mapa z roku 1854 verne zobrazuje členenie anglického parku, v ktorom chodníky striedavo prechádzali tienistým vysokým porastom a preslnenými plochami pri okrajoch lúk. Severne od kúrie, na druhej strane hlavnej cesty, boli situované ďalšie panské a hospodárske budovy.

     Na základe prieskumu dodnes zachovaných častí kaštieľa, realizovaného v roku 1982 prom. hist. Soňou Zrubcovou, patria k najstarším častiam stavebného komplexu obe stojace krídla, severné i východné (obr. 3). Vstup do nádvoria bol cez prejazd rizalitu v strede severného krídla, ktoré obsahovalo sypanec a ďalšie priestory určené pre služobníctvo a iné hospodárske funkcie. Rizalit s hlavným vstupom je dodnes členený pilastrami a zakončený segmentovým štítom zdobeným kartušou s rodovými erbami. Východné, do parku orientované obytné krídlo malo dvojtraktovú dispozíciu a jeho jenotlivé miestnosti boli sprístupnené z priebežnej chodby. Do tohto obdobia sa radia aj najstaršie valené klenby s lunetami, zachované v jednotlivých miestnostiach oboch krídiel a kamenné okenné šambrány so šedomodrým náterom. Vzhľadom na nové poznatky z uvedených archívnych prameňov nie je možné stotožniť uvedené krídla s najstaršou stavbou kúrie, ale najskôr s jej postupným rozširovaním v priebehu 1. polovice 18. storočia.

     Počas mladších prestavieb objektu v poslednej tretine 18. storočia bolo východné krídlo doplnené o stredný rizalit s terasou orientovanou do parku. V strede štítu rizalitu bola situovaná polfigúra madony a po jej stranách plastické reliéfy hradov Sklabiňa a Gýmeš. Pod reliéfmi situovaná kartuša nesie nápis:

STA VIRGO
CONSTANS
NEC TEMERATO
FIDEM

( Svätá Panna nedaj znesvätiť vieru!)
     Počas prestavby dostali miestnosti na druhom podlaží východného krídla nové korýtkové klenby, niektoré aj so štukovou výzdobou. Zároveň bol zriadený nový južný vstup do kaplnky, ktorý opatrili kovanými dvermi so stuhovým dekorom a v jednotlivých miestnostiach objektu boli osadené nové kazetované dvere a obklady okenných otvorov.

     Z opisu vnútorného vybavenia kúrie na sklonku 19. storočia vieme, že stavba bola zariadená barokovým nábytkom, pochádzajúcim zväčša z Gýmešského hradu. Okrem rodovej obrazárne tu boli ďalšie zaujímavé a hodnotné obrazy od benátskeho majstra Frančeska Trevisaniho, Maxa Pfeilera, známeho dvorného maliara savojského kniežaťa Eugena, ďalej od maďarského umelca Michala Izbighyho-Vörösa, Paula Hemlinga, žiakov dolnonemeckého majstra Van Dycka a ďalších. Steny jednotlivých salónov, siení a obytných izieb boli ovešané loveckými trofejmi, nakoľko vtedajší gróf, Karol Forgáč (1825-1911), bol vášnivým poľovníkom.

     Na začiatku 20. storočia došlo k ďalším úpravám objektu. Historik J. Ethey sa zmieňuje o novom zariadení a vysvätení kaplnky kúrie v roku 1910, do ktorej bol vtedy premiestnený barokový krídlový oltár z neďalekých Kostolian pod Tribečom. Autor ďalej uvádza, že ešte pred vypuknutím 1. svetovej vojny bola postavená do parku orientovaná pavlač. Pravdepodobne v súvislosti s týmito prácami došlo k asanácii východnej časti severného krídla, ktoré odvtedy zakončovala len mierne predstupujúca časť kaplnky. Podľa prieskumu
4. Pohľad na zrekonštruované východné krídlo od východu.
interiéru kaplnky Dr. Máriou Slepčanovou v roku 1983, došlo pri jej úprave na začiatku 20. storočia k jej novému vydlaždeniu, zariadeniu lavicami a k zabudovaniu reliéfu Ružencovej Madony do severnej steny kaplnky. Súčasťou barokového oltára, ktorý sa dnes po zreštaurovaní nachádza v kostolianskom kostole, bola aj vzácna neskorogotická socha Madony z poslednej tretiny 15. storočia.

     V roku 1938, kedy došlo k výstavbe železničnej trate medzi Lužiankami a Kozárovcami, bola touto traťou predelená plocha parku na dve polovice. K výraznejším škodám v parku i samotnom kaštieli došlo po zoštátnení majetku Forgáčovcov, ktorým patrilo panstvo spolu s kaštieľom do roku 1945. Umelecké predmety, ktoré ešte po vojne zostali v kaštieli boli prevezené do galérií. Hneď v nasledujúcom roku bola južná časť parku rozparcelovaná pre výstavbu rodinných domov a na tejto ploche bola vytvorená nová ulica. V roku 1947 boli priestory kaštieľa uvoľnené pre školské účely, pričom došlo k viacerým negatívnym zásahom v interiéri stavby, ako aj k likvidácii parku na nádvorí. Poškodzovanie objektu pokračovalo aj po vysťahovaní školy v roku 1960, kedy boli necitlivými zásahmi do pamiatky výrazne narušené jej hodnoty. Priestory kaštieľa slúžili ako sklady zrna, zriadil sa tu klub dôchodcov a postupne ho užívali viaceré organizácie. Pre pokročilé poškodenie budovy prebehla v rokoch 1962-1964 generálna oprava strechy a fasád. Vďaka iniciatíve Okresnej pamiatkovej správy v Nitre došlo v priebehu 80. rokov k vyhotoveniu zamerania a vypracovaniau projektu obnovy kaštieľa, ktorý bol v roku 1982 zapísaný do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok.

     Dnešný dlhodobo pretrvávajúci havarijný stav zanedbanej a nevhodne užívanej pamiatky odráža všeobecne rozšírený súčasný problém s využívaním a financovaním kultúrnych pamiatok, ktoré nesú neblahé dôsledky násilného prerušenia kontinuity pôvodného vlastníctva a nevyzretého vzťahu našej spoločnosti k hodnotám minulosti.

Zdroj: Alexander Fehér a kol.: Jelenec. Monografia
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr