SVK
HU
GER
ENG
24.06.17, Sobota
Meniny má : Ján
 
:. KULTÚRA > ŠKOLSTVO
 
obr
obr
[ o stránke ]
 

 
HISTÓRIA ŠKÔL V JELENCI


     História školstva Podzoboria doteraz nebola primerane spracovaná, výnimku tvorí azda škola v Nitrianskych Hrčiarovciach. O založení jeleneckej školy sa žiadne údaje nezachovali. V minulosti fungovali dedinské školy najmä v obciach, ktoré mali fary, takže otvorenie školy v Jelenci sa zrejme datuje na neskoršie. Založenie škôl pri farách bolo nariadené rozhodnutím trnavského koncilu z r. 1560, avšak školy takéhoto typu fungovali aj predtým. Otázkou zostáva, či najstarší jelenecký kostol, ktorý sa dostal do rúk protestantov , nedisponoval predtým katolíckou farou či školou. Odpoved' zatiaľ nepoznáme, iba predpokladať môžeme, že škola mohla fungovať v tejto centrálnej obci. Zaujímavá je poznámka v matrike viedenskej univerzity, podľa ktorej v r. 1453 jeden jelenecký žiak, menujúci sa Matej, pokračoval vo svojom štúdiu na tejto alma mater. Bolo by užitočné zistiť, kde získal základné vzdelanie.

     Od polovice 18. storočia štát čoraz viac podriadil školy pod svoju kontrolu, nechajúc menej podielu cirkvi. V rokoch 1777 a 1806 vydali I. a II. Ratio Educationis (výchovno-vzdelávací systém), ktorých cieľom bola reforma školského systému. V minulosti úlohu učiteľa vykonávali tzv. ludimagistri, resp. kantori. Svoje mzdy dostávali sčasti v peniazoch, sčasti v naturáliach (pšenica, drevo, uhlie, atd'.) Kurivo nosili deti do školy. V r. 1868 sa legálne zaviedla školopovinnosť.

     Školská kronika z 19. storočia v Jelenci nebola zachovaná a ani zápisnice vtedajšej navštevovanosti cirkvi nie sú dostupné, preto sme dlho nepoznali mená učiteľov. Počet detí v školskom veku sa zachoval v zozname ostrihomského arcibiskupstva.

 Rok Počet študentov   Rok  Počet študentov  
 1842   63    1854 57  
 1843 63    1860 112  
 1845 52    1862 62  
 1848 54    186477  
 1849 48    1865107  
 1851 46    Ročný priemer: 67  

     Taktiež z menného zoznamu ostrihomského arcibiskupstva sa dozvedáme, že medzi 1860 a 1885 jelenecká škola mala jednu učiteľskú silu v osobe kantora-učiteľa Imricha Ruzsicsku. Prechodne zamestnávali aj pomocné učiteľské sily: v r. 1865 Michala Jankovicha, v r. 1869 Pavla Dévayho, v r. 1879 Alojza Csiffáryho. Od r. 1885 Imrich Ruzsicska vystupuje už ako ladický učiteľ (nakoľko v Jelenci sa zriadila štátna škola), v tom istom roku s pomocným učiteľom Ernestom Neubellerom a v r. 1890 s pomocným učiteľom Františkom Steczikom. Hoci aj v r. 1894 bol evidovaným učiteľom v Ladiciach, tomu faktu však protirečia nasledovné zápisy v kronike.

     V r. 1885 Imrich Ruzsicska bol notárom obce, ktorý sa údajne veľa usiloval o rozvoj školy. Obyvateľstvo však nemohlo byť s ním spokojné, o čom zdroje píšu nasledovne: „Obyvatelštvo ... vzbúrené s kosami sa vrhlo na spomínaného učitelá, ktorý sa skryl spred hnevu rozzúreného ľudu. " Nevieme presne čo rozhnevalo obyvateľov, ale poznáme ich názor: „učiteľa, ktorý sa nám nepáči, vyženieme. " Následne mala škola dvoch učiteľov, keďže ich však obec nevedela platiť, o pomoc sa obrátila na Šimora, vtedajšieho arcibiskupa, so žiadosťou, aby školu prevzala rímsko-katolícka cirkev. Cirkev však odmietla možnosť prispievania na výdavky školy. Nasledovne škola hľadala pomoc u štátu, ktorý v r. 1885 vzal školu do opatery. O založení štátnej školy sa nezachoval žiadny dokument, isté však je, že riaditeľom sa
1. Pečiatka predsedníctva správy štátnej školy z roku 1907
stal spomínaný Imrich Ruzsicska a za učiteľa vymenovali Jána Suszlika, ktorý však miesto neprijal. Jeho funkciu prevzal Ondrej Kovács.

     Po smrti Imricha Ruzsicsku sa riaditeľom stal Imrich Vanyó. Medzi učiteľmi a školskou správou nastali nedorozumenia, v dôsledku čoho učiteľov premiestnili. Na ich miesta v roku 1888 prišiel Vendelín Ertl a jeho manželka Etela Ertlová-Borsosová. Škola a učiteľsko-riaditeľský byt sa nachádzali v obci v jednej rozpadávajúcej sa a nezdravej budove. Ani ich pôsobenie však netrvalo dlho, keďže v dôsledku rozporu s obyvateľstvom požiadali o premiestnenie. Ich nasledoval riaditeľ-učiteľ Baltazár Bereczky s manželkou učiteľkou Eleonórou Bereczkyovou Horváthovou. Medzitým sa vytvorilo aj tretie učiteľské miesto, ktoré obsadil Jozef Brauner vykonávajúci i kantorské úlohy. Neskôr aj on bol premiestnený a jeho funkciu prevzal Károlyi.

      V r. 1891 sa skončilo poverenie predošlej školskej správy, a tak nitriansky školský inšpektorát požiadal hlavného župana o vyhlásenie novej školskej rady. V r. 1892 sa stala zaujímavá príhoda, ktorú začali vyšetrovat' až 17. januára 1893. Keďže záležitost' sa dost' pretiahla, záverečnú zápisnicu o spore napísala 8. mája 1894 disciplinárna komisia administratívneho správneho výboru Nitrianskej župy. Obžalovanými boli Vendelín Ertl, učiteľ jeleneckej štátnej školy, Štefan Hevessy jelenecký notár a richtár Ladislav Andrásko. Učiteľ za spáchanie disciplinárneho priestupku bol pokutovaný sumou 25 Ft, notár „za nedbanlivé plnenie svojich povinností" bol pokarhaný a richtár dostal iba mierny trest. Zo zápisnice vyplýva, že na základe výpovedi svedkov na disciplinárnom konaní ako aj na základe vlastného priznania Vendelína Ertla bolo dokázané, že 15. júna 1892 v poobedňajších hodinách trstenicou až natoľko ublížil 9-ročnej Márii Puchovskej, 12-ročnej Heleny Fazekasovej a 12-ročnej Márii Molnárovej za nedodanie ručnej práce včas predošlý deň, že menovaní žiaci v zmysle lekárskeho nálezu boli odkázaní na domácu liečbu na 3-7 dní. Zo zápisnice ďalej vysvitne aj to, že svoju záhradu dal obrábat' študentmi, peniaze odložené na plat školníka zobral, a prácu nechal vykonávat' študentmi (často v nevykúrenej miestnosti) a nevyúčtoval ani zo sumou získanou zo škôlky stromov. Príjmy školy sa znižovali, výdavky sa zvyšovali, kvôli čomu za nedbalost' vinili aj notára i sudcu.

     V r. 1897 školský učiteľ Jozef Brauner, požiadal o včelárske prostriedky a ako z listu nitrianskeho hlavného slúžneho adresovaného hlavnému županovi vyjde najavo, jelenecká škola vybavenie aj dostala. 18. februára 1907 Karol Vincze dekan, farár z Veľkých Chyndíc v majestátnom liste poďakoval hlavnému županovi nitrianskej župy, že opät' bol zvolený za predsedu školskej správy v jeleneckej škole: V tom vyjadril svoju hlbokú vďaku za vymenovanie do funkcie predsedu školskej správy sľubujúc, že sa vynasnaží plniť svoje vlastenecké úlohy. Zvlášt' spomenie podporovateľa Edmunda Szabóa, ktorý bol tiež členom školskej správy. 16. októbra 1912 nitiransky inšpektor žiadal hlavného župana, aby za predsedu jeleneckej školy vymenoval Edmunda Szabóa jeleneckého notára, keďže jeho predchodca, dekan Karol Vincze, sa stal kanonikom v Bratislave a jeho miesto predsedu sa uvoľnilo. O týždeň neskôr nitriansky inšpektor už žiada, aby Karol Vincze, dekan z Veľkých Chyndíc, zostal predsedom a aby sa ďalšími členmi školskej správy stali jeleneckí obyvatelia notár Edmund Szabó a poľnohospodár Pavol Svecz.

     Do roku 1912 škola fungovala v tzv. Turányiho dome. V tomto roku sa postavila nová škola s 3 učebňami a riaditeľským bytom. Po premiestnení Károlyiho sa učiteľom stal Ede Fúlöpp.

     23. januára 1915 nitriansky inšpektor písomne žiadal hlavného župana, aby správa štátnej školy v Jelenci fungovala v nasledovnom zložení: Anton Bacher ml. hospodársky správca, predseda, Edmund Szabó notár, člen, Benedek Sipos, statkár, člen. Z listu z 10. februára vyplýva, že Anton Bacher ml. poverenie neprijal, a tak v zmysle návrhu z 24. júla sa žiadalo, aby sa predsedom stal Edmund Szabó notár a na jeho miesto za nového člena nastúpil Štefan Hók.

     1. decembra 1920 učiteľ Ede Fülöpp odišiel do dôchodku. Funkciu kantora naďalej vykonával, avšak učiteľské miesto obsadil Ödön Bérczi. 1. septembra 1921 Bereczkyovú penzionovali a jej miesto prevzala Etela BoczováBércziová. Potom čo 1. februára 1924 riaditeľ Baltazár Bereczky odišiel do dôchodku, novým riaditeľom sa stal Edmund Bérczi, takže škola mala dve učiteľské sily. Na krátky čas ich doplnila Anna Ivánfyová, ktorá však 31. augusta 1925 definitívne opustila obec.

     1. septembra 1925 sa paralelne s maďarskou triedou otvorila aj slovenská trieda s 25-26 študentmi, ktorej učiteľom sa stal Dezider Sedély, štátny učiteľ (počet študentov v maďarskej triede bol vtedy 109). Krajský inšpektor Matej Miškóci vykonal kontrolu v škole 18. júna a vyslovil spokojnosť s
2. Trieda v roku 1931, v strede Gyula Trafferner, riaditeľ školy
prospechom študentov a prácou učiteľov. Na začiatku nasledujúceho školského roka Dezider Sedély odišiel do Šurian a jeho miesto prevzala dovtedy v Nevericiach vyučujúca Margita Koreňová, manželka jeleneckého notára. Výsledky zápisu: 30 slovenských a 120 maďarských študentov. Medzi 1. a 28. februárom bolo vyučovanie prerušené kvôli epidémii, ked'že 80 detí ochorelo na osýpky, ba došlo aj k jednému úmrtiu.

     Od školského roku 1929/30 sa kronika školy viedla v slovenskom jazyku. 4. decembra po trojdňovej chorobe umrel učiteľ Ede Bérczi, ktorý sa dožil 48 rokov. Podľa dobových záznamov škola stratila usilovného a statočného vedúceho. Funkciu riaditeľa prevzala Margita Koreňová, 14. mája 1930 minister školstva rozdelil slovenskú a maďarskú školu.

     V školskom roku 1930/31 vyučovali Etela Bércziová, Anna Grugaová a nový, zo Zemného prichádzajúci Július Tafferner. Náboženskú výchovu vyučoval ladický kaplan, Július Halász. Štátne, cirkevné a školské sviatky (sviatok vzniku štátu, narodeniny prezidenta, Vianoce, Veľká noc, deň matiek, deň stromov a vtákov, atď.) dve školy naďalej oslavovali spoločne. Od 1. januára 1931 jednotriednu slovenskú školu so zásluhou Slovenskej ligy rozšírili na dve triedy. Na začiatku školského roka 1931/32 školu opustila Etela Bércziová a odsťahovala sa do Hlohovca. Jej miesto prevzal Jozef Hupka.

     Na základe trnavského schematizmu v r. 1933 bola v Jelenci slovenská škola s dvomi a maďarská škola s tromi triedami. V tom istom roku podľa almanachu československých učiteľov, učiteľský zbor tvorili riaditeľ Július Tafferner, Anna Drugaová, Anna Duseková a Jozef Hupka. Kniha sa zmieňuje aj o tom, že riaditeľ sa zaoberal aj žurnalistikou a bol spolupracovníkom časopisov. V škole fungovala mládežnícka skupina Červeného kríža, ktorá organizovala charitatívne pomocné akcie ako napr. rozdávanie mlieka, polievky, šatstva a iné.

     0 dni matiek v r. 1933/34 zreferovala aj tlač, vyzdvihujúc úspešné účinkovanie speváckeho zboru „Ciberekántus":
     Deň matiek v Jelenci. Učiteľský zbor štátnej ľudovej školy v Jelenci pod vedením riaditeľa Júliusa Taffernera l0. mája zorganizovala úspešnú oslavu v rámci ktorej vzdávali úctu pojmu „matka ". Program bol vemi pekný a pestrý. Recitácia a piesne v prevedení študentov vzbudili pozornosť obzvlášť pieseň a príhovor učiteľky A. Dusekovej sa páčili obecenstvu, ktoré dlhým potleskom odmenilo úsilie účastníkov Zlatým klincom programu bol detský spevácky zbor, ktorý dirigoval Rudolf Csanáky, študent 7. triedy (dieťa jedného hospodárskeho zamestnanca), a ktorý predniesol maďarské a slovenské piesne v 4, 3 a 2 hlasoch. Malý dirigent počas prestávok konferoval a zabával obecenstvo. Jeho text napisal riaditeľ Július Tafferner. Pri príprave speváckeho zboru riaditeľovi pomáhal Jozef Hupka. Nadaného Rudolfa Csanákyho odporučia do pozornosti nitrianskej skupine Szmke, a tak aj nitrianske obecenstvo môže spoznať nádejného mládenca.

     Tlač zreferovala aj o úspešnom dni stromov uskutočnenom 17. júna, kde opäť vyzdvihli vynikajúce účinkovanie Rudolfa Csanákyho. O necelé dva týždne, 29. júna sa zorganizovala školská výstava, o ktorej podali správu aj dve noviny, Nyitramegyei Szemle a Slovenské Listy. Exponátmi boli vkusné ručné práce chlapcov i dievčat, kresby a písomné práce. Citujeme z dobových novín: Výstavu, ako novinku, navštívil každý, keďže bola prvýkrát v Jelenci a keďže vystavené nádherné kresby a ručné práce poskytli fascinujúci zážitok. Výstava mala i výchovný účinok, nakoľko široká verejnosť iba teraz mala možnosť utvoriť si skutočný obraz o práci modernej školy.

     O pôsobení slovenskej školy podáva správu pisateľ kroniky: To, že práca na tejto škole nebola a ani nie je ľahká, je jasné v tomto menšinovom prostredí, kde po zrušeni miestnej skupiny Slovenskej Ligy je jediným nositeľom slovenskosti. Napriek všetkým ťažkostiam však slovenská škola sa rozvíja z roka na rok tak počtom študentov ako aj popularitou medzi obyvateľmi.

     Na začiatku školského roku 1934/35 dve učiteľské sily nenastúpili: Anna Drugová sa dostala do Neky a Jozefa Hupku premiestnili do neďalekých Bádic. Následne, popri Júliusovi Taffernerovi a Anne Bezákovej rod. Dusekovej, zamestnali Alžbetu Kleinovú z Lučenca, ktorá sa v januári vydala a na konci školského roka sa presťahovala na pracovisko manžela na stredné Slovensko. Jej miesto na začiatku nového školského roka prevzala Margita Gazdíková z Rimavskej Soboty. Koncom septembra 1935 Irena Fejérová začala učiť sčasti v Jelenci, sčasti v Kolíňanoch. O rok neskôr Annu Bezákovú premiestnili do Kolíňan a zároveň z Kolíňan do Jelenca prevelili Máriu Vargovú. Na začiatku školského roku 1936/37 v slovenskej škole ochorela M. Koreňová, ktorej miesto prevzal Pavel Kovalčík. Neskôr bol Július Tafferner vymenovaný na čelo obidvoch škôl, na protest rodičov však rozhodnutie vynesené vyššími orgánmi vyhlásili za neplatné a vedenie slovenskej školy už v lete mohol prevziať Štefan Snopko.

     Na začiatku nasledujúceho školského roku zomrel prezident T. G. Masaryk, ktorého si pripomenuli aj v škole. V septembri 1937 miesto M. Gazdíkovej prevzala Etela Farkasová, ktorú o dva mesiace nasledoval Michal Balassa (o rok neskôr však aj on opustil školu). Aj do slovenskej školy prišli dve učiteľské sily: Přybislava Cvrčková a Jana Kmentová, ktorá v novembri vystriedala Helenu Špigelyovú vo funkcii riaditeľky. Od 6. mája sa však riaditeľom obidvoch škôl stal opäť Július Tafferner. Školská kronika sa zmieňuje o neustálych sporoch medzi učiteľmi a riaditeľmi dvoch škôl. Stav školy sťažovalo aj to, že dostávala málo podpory a len zriedkakedy nachádzame taký údaj, keď napríklad na oslave Mikuláša lesné hospodárstvo Karola Forgáča darovalo deťom gaštany.

     V septembri roku 1938 na miesto H. Špigelyovej prišla Sarolta Bernáthová. Dovtedy náboženskú výchovu vyučoval kaplan Jozef Száraz, avšak aj on bol premiestnený a školu opustila aj Margita Illyová, ktorá po krátkom, tu strávenom čase odišla do Šamorína. Predzvesťovateľom vojny bolo, že medzi 11-16. novembrom v škole ubytovali vojakov pohraničného vojenského práporu 31. roty. Vyučovanie v tom čase bolo samozrejme prerušené. Na slovenskom oddelení bola naďalej veľká fluktuácia, Jozef Paulík odišiel do Mlynského Seku, Milan Longauer na krátky čas nastúpil na vojenský výcvik, Mária Poláková bola práceneschopná. 15. januára 1935 komisia slovenského oddelenia sa rozhodla požiadať, aby slovenská škola dostala slovenského riaditeľa.

     14. marca 1939 vzniklo samostatné Slovensko. Mária Vargová podala sťažnosť na činnosť riaditeľa u vyšších orgánov. Už v tom čase v škole venovali veľkú pozornosť ochrane prírody a životného prostredia. Pozoruhodné sú sľuby detí, ktorých texty sa zachovali: Sľubujem, že svojvoľne nepoškodím ani jeden strom. Sľubujem, že nepoškodím hniezda a užitočných vtákov nezničím. Sľubujem, že nahovorim aj iných, aby mali radi a ochraňovali vtákov a
3. Trieda v roku 1950, v strede Michal Kosorin, učiteľ - riaditeľ slovenskej školy
stromy. Sľubujem, že budem ochraňovať naše lesy, kedže sú základom blahobytu našej oblasti. 20. apríla sa oslavovali 50. narodeniny Adolfa Hitlera v duchu príslušnej doby. Máriu Vargovú zastúpila Margita Gáfforová. Taktiež krátky čas strávila na škole aj Elena Kubičková, ktorá mala odísť do českomoravského Protektorátu, keďže nemala slovenské štátne občianstvo. Nakoniec ju však premiestnili do školy s vyučovacím jazykom maďarským v Bádiciach. V októbri prijali aj štvrtú učiteľskú silu v osobe Štefana Handžárika. Na začiatku školského roku 1939/40 Milan Longauer a Mária Volková, učitelia slovenskej školy nenastúpili do práce. Po náprave bola Mária Volková poverená riadením školy, ktorá však čoskoro odišla na materskú dovolenku a potom ju premiestnili do Uhorskej Vsi. Novými učiteľskými silami sa stali rodáci zo Žiliny, Jozef Karas a Anna Kristová. Na začiatku školského roku 1940/41 sa Jozef Hupka a Margita Hupková vrátili z Bádic do Jelenca a na ich miesto prišla Margita Gáfforová. 26. novembra 1940 zmenili , štátnu slovenskú školu, s povolením trnavského cirkevného vedenia, na rímsko-katolícku ľudovú školu.

     8. septembra 1941 obec navštívil minister Dr. Frick, ktorého privítali deti zo školy. V týchto rokoch, najmä v slovenskej škole, boli veľké slávnosti, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia Hlinkovej mládeže, Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a Hlinkovej gardy. 12. marca 1942 Július Tafferner, na rozhodnutie vyššieho vedenia, odovzdal vedenie slovenskej školy Jozefovi Karasovi, miestnemu vodcovi organizácie Hlinkova Mládež. Od apríla 1942 sa riaditeľ školy trápil so zdravotnými problémami, jeho zástupca, Magdaléna Fülöppová, nastúpila do práce 6. septembra. Júlis Tafferner 31. augusta 1943 definitívne odišiel zo školy a jeho funkciu prevzala Margita Massonová. Medzitým Martin Macko a Jozef Hudec strávili kratší čas na slovenskej škole a roku 1943 zastupovala vážne chorého Jozefa Karasa Terézia Marková z Neveríc.

     V roku 1944 Jozefa Karasa na vlastnú žiadosť zo slovenskej školy premiestnili do Chyzeroviec a odišiel aj Jozef Hudec. Na ich miesta sa dostali František Pajenský, vymenovaný riaditeľ, a Elena Vašková, pomocná učiteľská sila. Nasledujúci školský rok bol poznačený vojnou. Podľa dobových zdrojov školský rok 1944/45 sa začal vo veľmi neistom a búrlivom čase. 29. augusta na Slovensku vypuklo národné povstanie, ktorého cieľom bolo zavrhnúť predchádzajúci režim. Do boja proti Nemcom sa zapojilo veľa učiteľov. Riaditeľ školy J. Pajenský sa pridal k partizánom pred gestapom a celý školský rok sa nevrátil. Namiesto neho vedenie prevzal stály učiteľ J. Eliáš. Začiatkom októbra 1944 vyučovanie museli prerušiť, pretože sa do tried nasťahovala nemecká armáda. Školské zariadenie zostalo nepoškodené, okrem jedného písacieho stola, ktorý zmizol. Riaditeľa školy Ladislava Vavra Nemci evakuovali z východného Slovenska. E. Vaškovú, ktorá bola na materskej dovolenke, zastupovala Elena Vavrová. Vyučovanie sa mohlo opäť začať iba po prechode frontu a to 23. apríla 1945. Citujeme z kroniky: „Po prechode frontu študenti sa s chuťou vrhnú do učenia po dlhej prestávke, aby si zameškanú učebnú látku čím skôr osvojili. Udalosti na fronte zanechali hlboké stopy v ich mysli. Po krátkom čase sa znovu vžijú do normálneho a pokojného života. Na tvárach študentov vidieť veľkú túžbu po pokoji a mieru. "

     V septembri 1945 bol aj naďalej povereným riaditeľom J. Eliáš. S príchodom zimy nastal veľký dopyt po obuvi, a preto navštevovanosť školy bola veľmi nízka. Vo februári museli opäť zatvoriť školu kvôli osýpkovej epidémii.

     Na začiatku školského roku 1946/47 sa vyučovanie v maďarskom jazyku celoštátne zrušilo, a tak zatvorili aj maďarskú školu v Jelenci. Rodičia, ktorí sa podrobili tzv. „reslovakizácii", svoje deti zapísali do školy s vyučovacím jazykom slovenským. Starý učiteľský zbor zostal, iba na miesto E. Vaškovej nastúpila Anna Galvánková. Jozef Hupka, riaditeľ školy s vyučovacím jazykom maďarským, dostal výnimku a od 8. septembra 1947 mohol ďalej vyučovať, teraz už na slovenskej škole (dôvodom jeho predchádzajúceho prepustenia 30. júna 1945 bola jeho maďarská národnosť). Aj maďarskí žiaci si dobre osvojili slovenský jazyk. Potom, ako Jozef Hupka a jeho manželka Margita sa reslovakizovali, počas letných prázdnin ich premiestnili do úplne slovenského prostredia, do Bukoviny pri Novej Bani. Ich miesta 1. septembra prevzali Michal Kosorin a jeho manželka Anna Kosorinová z Králikov pri Banskej Bystrici. Škola bola zaťažená zastupovaniami, istý čas tu vyučovali napr. Alojzia Kotorová, Ludmila Jelínková, Mária Bevilaqua a Mária Skýpalová. Počas letných prázdnin sa maľovali triedy školy.

     Prínosom roku 1946 bolo založenie materskej školy s 15 deťmi. Učiteľkou a riaditeľkou bola Mária Andrasková v jednej osobe. Inštitúcia fungovala v malej miestnosti kaštieľa.

     V zmysle rozhodnutia z 18. júna 1947, 1. septembra sa z vyšších ročníkov (6.-8.) národnej školy otvorila meštianska škola v „opustenom" kaštieli Forgáčovcov. Do obvodu školy patrili nasledovné dediny: Jelenec, Kolíňany, Žirany, Ladice, Neverice, Kostoľany pod Tríbečom a Pustý Chotár. Hoci obec prisľúbila budovu kaštieľa na tento účel, škola nemohla začať fungovať, pretože 3 obyvatelia obývajúci kaštieľ s tým nechceli súhlasiť. Nakoniec v auguste sa ich podarilo eskortovať a nábytok pozbieral nový riaditeľ, Štefan Fogelton chodiac po okolí svojím kočom. Vyučovanie sa mohlo začať 30. septembra. Kúpeľne zostali naďalej nedokončené, ktoré obec do dohodnutej lehoty, do konca 1948, nevedela realizovať. Riaditeľ školy na vlastné trovy zasadil 48 ovocných stromov a 50 ríbezľových kríkov do školskej záhrady a vysadil aj živý plot. V tom istom školskom roku zamestnali aj riaditeľovu manželku, Vlastu Fogeltonovú, ďalej na istý čas sa zamestnala aj M. Baglová, Ilko Ivarič, Jozef Končál, Šuňavská a neskoršie Michal Cinkovský.

     V novom školskom roku ľudové školy zmenili na národné školy. Štefan Handžárik, učiteľ bývalej maďarskej školy, sa taktiež dostal na slovenskú školu. Škola dostala diaprojektor, čo v tých časoch znamenalo vážne zariadenie, škola však disponovala iba málo použiteľnými filmami. Anna Kosorinová odišla na materskú dovolenku, jej miesto a iné zastupovania prevzali František
4. Vystúpenie divadelnej skupiny ZŠ
Herman, Mária Škumátová, Anna Borčinová a Ladislav Salenka (ktorého súd podmienečne odsúdil za krádeže). V marci boli študenti zaočkovaní proti tuberkulóze sérom od dánskeho Červeného kríža. Strojáreň pri Váhu poskytla škole nábytok, keďže starý nábytok bol už vo veľmi zlom stave. O niečo neskoršie bola škola obdarená školským rozhlasom z Bratislavy. V máji roku 1950 sa organizovala akcia, v rámci ktorej deti hľadali v chotári pásavky zemiakové. Keďže invázia pásaviek zemiakových neohrozovala dedinu, nič nenašli.

     V školskom roku 1950/51 sa opäť otvorili dva typy škôl s vyučovacím jazykom maďarským: národná a meštianska, ktorá bola stredná škola zodpovedajúca vyššiemu stupňu základnej školy. Na slovenské oddelenie sa zapísalo 109 študentov, na maďarské oddelenie 59 študentov. Slovenské triedy strednej školy navštevovalo 169, kým maďarské triedy 87 študentov. Zvyšných učiteľov slovenskej základnej školy - Máriu Skýpalovú a Štefana Handžárika - premiestnili inde a o niečo neskoršie aj Cecílía Kráľová opustila školu a zamestnala sa na slovenskej strednej škole v Jelenci. Na zastupovanie prijali Františka Holeca z Pustého Chotára, ktorý neskoršie tu definitívne dostal miesto. V júni 1950 meštianska škola mohla konečne vymeniť staré, drevené latríny za splachovacie. Vďaka riaditeľovi sa na školskom dvore vybudovalo športové ihrisko. Na konci školského roku riaditeľ Štefan Fogelton odišiel zo školy do Jabloníc nad Myjavou a jeho miesto prevzal Ján Hubač. V roku 1951 slovenská základná škola dostala svoj prvý písací stroj a v septembri začali renováciu školy. 30. apríla 1952 vznikla miestna pionierska organizácia. Čoskoro aj František Holec opustil školu, koho miesto prevzala Mária Baranová, ktorá neskôr dostala stále miesto na strednej škole s vyučovacím jazykom maďarským.

     24. apríla 1953 spojili miestnu národnú a strednú školu, čím vznikla 8ročná slovenská a 8-ročná maďarská škola.

     V roku 1955/56 na okresnej výstave mladých Mičurinov študenti slovenskej strednej školy získali prvé miesto, za čo obdržali diplom, mikroskop a knihy. V marci prišla na školu komisia, ktorá zhodnotila zlý stav školy, čo napomohlo k začatiu výstavby novej školskej budovy. Práce sa začali v roku 1958, zúčastnili sa ich aj členovia miestnych organizácií. Vedúcim stavby bol Ján Segéň. Do školy sa plánovalo 17 tried a výstavbu začali za budovou lesného hospodárstva pri ceste vedúcej do Ladíc. Školský rok 1958/59 otvorili slovenská a maďarská škola spoločne, kde obidvaja riaditelia, Ján Hubač a Tibor Balog, mali slávnostný prejav.

     Stavbu školy, napriek sľubom, nevedeli dokončiť do 1. septemra 1959, a to buď kvôli nedostatku materiálu alebo kvôli robotníkom, ktorí pracovali aj v žiranskej vápenici. Obyvatelia v protiklade so začiatočným nadšením stále zriedkavejšie chodili na spoločné brigády. Medzitým v kaštieli zlatomoravské družstvo skladovalo obilie, hoci tu obyvatelia po vysťahovaní školy plánovali zariadiť kultúrny dom. Rozhodne sa 1. septembra slovenská a maďarská škola oficiálne združili a riaditeľom sa stal Ján Hubač. V posledných desiatich rokoch došlo k viacerým zmenám učiteľských síl na škole, takže pri ; združení učiteľský zbor bol v nasledujúcej zostave:

- slovenský prvý stupeň (1-5 roč.) - Agneša Dochoňová, Alžbeta Čuthyová, Františka Chválová, Anna Kosorinová
- slovenský druhý stupeň (6-9 roč.) - Miloš Čech, Margita Hubačová, Margita Kapesná, Elena Mičiaková, Michal Kosorin, Ružena Piterková, Terézia Uhnáková, Alžbeta Sokolová, Oľga Vaneková, Eva Goherová
- maďarský prvý stupeň (1-5 roč.) - E. Vadas, Veronika Kulcsárová, Michal Varga, Michal Chlebec
- maďarský druhý stupeň (6-9 roč.) - Tibor Balog, Ján Buday, Alžbeta Csandaová, Terézia Juhászová, Irma Lipcsey, Dr. František Triska, Alexander Čuthy, Štefan Latika, Alžbeta Fazekasová, Imrich Fazekas

     Keďže v starej budove školy, namiesto plánovaných 20 tried fungovalo 22, do odovzdania novej školy sa vyučovalo aj v poobedňajších smenách v mesačne obmenenom poradí. V zimnom období sa vyučovanie skrátilo kvôli zime a tme.

     20. januára 1960 sa konečne dokončila nová budova školy, na jej slávnostnom odovzdávaní sa zúčastnili i významní hostia. Pri tejto príležitosti boli vyznamenaní: riaditeľ školy, Ján Hubač, vedúci stavby Štefan Segő, predseda MNV Jozef Hanzel a predseda ZRPŠ J. Greppel. Škola a materská škola sa nasťahovala do budovy bývalej národnej školy na hornom konci. Vzhľadom na eminentný záujem rodičov sa 1. septembra 1960 otvorila materská škola s vyučovacím jazykom maďarským s 15 deťmi. Miestne 8-ročné stredné školy boli pretransformované na 9-ročné základné školy. Vtedajšieho riaditeľa a jeho manželku na vlastnú žiadosť premiestnili do Nitry a po jeden a polmesačnom odstupe do funkcie vymenovali Michala Kosorina. V školskom roku 1961/62 sa 674 študentov učilo v 23 triedach, z toho 12 bolo s vyučovacím jazykom slovenským a 11 s vyučovacím jazykom maďarským (326 žiakov na slovenskom oddelení a 351 na maďarskom). Pri škole boli vysadené ovocné a okrasné stromy a opravili aj prístupovú cestu. Zo Žiran školský autobus prepravoval žiakov 2. stupňa do ústrednej školy v Jelenci. Okresné noviny sa dvakrát zmienili o živote školy, raz o brigádnických prácach okolo školy a raz o brigádnickej výpomoci v poľnohospodárstve.

     V roku 1963 boli vykonané renovačné práce na budove materskej školy (omietnutie, výmena strechy, nové ohradenie, železná brána). Do obce prišla nová učiteľka Mária Jókaiová, ktorá sa neskoršie stala významnou osobnosťou v oblasti regionálneho folklóru a zároveň aj vedúcou podzoborského folklórneho súboru Parta. V obci sa organizovala výstava zameraná na miestnu ľudovú kultúru, na ktorej bolo vystavených 88 exponátov z Jelenca a z okolitých obcí (Ladice, Kolíňany, Žirany, Neverice, Kostoľany pod Tríbečom). O úspešnej výstave, zorganizovanej pani Lipcseyovou, zreferovali aj okresné noviny a Új Szó. Obdobne sa zorganizovala aj úspešná fotovýstava. 1. novembra sa pri škole otvorila aj 80-miestna jedáleň.

     Na začiatku školského roku 1965/66 bola na školu prijatá Ilona Telekiová, ktorá sa neskôr stala pedagógom Pedagogickej fakulty v Nitre, ktorej následníckou inštitúciou sa stala Univerzita Konštantina Filozofa. Jeleneckú školu navštevovali aj 3 žiaci z Kolárova, ktorých v dôsledku škôd spôsobených záplavami Dunaja, presídlili spolu s rodičmi do Jelenca. 28. októbra 1967, pri tragickej vlakovej nehode, prišla o život učiteľka Tatjana Pješčáková, pochádzajúca zo Sovietskeho zväzu. 1. novembra 1967 sa pri škole otvorila družina, ktorá aspoň sčasti odbremenila pracujúcich rodičov. V školskom roku 1968/69 na krajských školských majstrovstvách v hokeji jelenecké družstvo získalo 3. miesto, o čom zreferovala aj tlač.

     V roku 1969 sa už vyučovalo v 32 triedach 44 pedagógmi, z čoho 19 bolo na slovenskom a 13 na maďarskom oddelení. V tom roku maľovali triedy, vyparketovali podlahu a vyasfaltovali príjazdovú cestu. Okná na maďarskom oddelení boli viackrát rozbité vandalmi.

     20. septembra 1969 sa denník Pravda zmienil o neblahom stave, že v Jelenci je iba jeden „storočný" učiteľský byt. Škola nemá telocvičňu, chýbajú vhodné miestnosti na školskú jedáleň a družinu, učitelia takmer všetci dochádzajú, denne cestujú. Podľa predpokladu riaditeľa M. Kosorina sa v rámci hnutia „Národ pre
5. Slovenský detský zábavný tanečný súbor
deti" postavia učiteľské byty. Na základe jeho postoja by sa to dalo zrealizovať, a to pomocou rodičov. Kronikár školy sa zmienil o tom, že na rodičov sa skutočne nedalo spoliehať, keďže vzťah medzi školou a učiteľmi skutočne nebol vždy bez problémov.

     7. októbra 1969 sa maďarské oddelenie základnej školy obrátilo na ministerstvo školstva so žiadosťou o osamostatnenie maďarského oddelenia. Citát z listu: Svoju žiadosť považujeme za oprávnenú, keďže maďarské oddelenie disponuje všetkými základnými predpokladmi na osamostatnenie, a to 13-imi triedami v samostatnej budove, 18-imi pedagógmi, jedným zástupcom riaditeľa a dospelým pionierskym vedúcim. Dodali, že podľa ich názoru by sa v samostatnej škole lepšie realizovalo výchovné poslanie školy. 23. októbra okresný národný výbor vyniesol rozhodnutie v zmysle zb. 35/šk/1969. Škole bolo oznámené, že od 1. februára 1970 maďarské a slovenské oddelenie treba oddeliť, učebne a učebné pomôcky treba rozdeliť v prítomnosti okresných splnomocnencov a osobné otázky budú vyriešené v kompetencii vymenovaného oddelenia okresného úradu.

     16. decembra toho roku okresné noviny zreferovali o tom, že miestny športový klub používa školské športové ihrisko a je jediným športovým klubom v okrese, ktorý nemá vlastné ihrisko. Rozhodli sa, že akonáhle dostanú pozemok, vybudujú nové ihrisko. Na jeseň roku 1969 sa začala stavba nového učiteľského bytu. O rok neskôr, na jeseň, vysadili topole okolo školy. V r. 1972 riaditeľka materskej školy, Mária Andrasková, odišla do dôchodku. V tom roku počet škôlkárov v jednej triede dosiahol 40. 16. októbra 1973, na základe referátu okresných novín, sa študenti školy stretli s reprezentantmi armády.

     Žiaci sa každý rok zapájali do rôznych súťaží, ktoré z rozsahového hľadiska nevieme všetky vymenovať. Ako príklad uvádzame rok 1973, keď na celoštátnom kole olympiády z biológie študenti školy získali 2., 3., 4. a 7. miesto v dvoch kategóriách. V januári r. 1974, získal spevácky zbor pod vedením Viktora Šimeka 1. miesto v okresnej súťaži a študenti dobre účinkovali aj na súťaži omitológie. Taktiež v r. 1974 opravovali šatne, strechu, dláždili podlahu a maľovali plot. Počas letných prázdnin budova školy fungovala ako turistická ubytovňa. Na konci 1974 bol v škole nedostatok vody a po dlhej procedúre vybavovania sa 3. októbra začalo vŕtanie studne, ktoré sa dokončilo 9. decembra. Kvalita vody zodpovedala štandardom a tak pitnú vodu škola čerpala z novej, 103,5 m hlbokej studne. Z čísla okresných novín z 15. marca 1975 sa dozvedáme, že študenti školy sa s veľkým elánom chystali na celoštátnu spartakiádu v Prahe, na ktorej sa zúčastnili pod vedením pána učiteľa Czakóa. V lete sa škola opäť zmenila na turistický rekreačný dom. Pri príležitosti dňa učiteľov riaditeľ M. Kosorin dostal titul „zaslúžilého učiteľa". Na začiatku školského roku 1975/76 sa riaditeľom školy stal Tibor Balog, kým M. Kosorin, ktorý sa nechal penzionovať, istý čas vykonával funkciu zástupcu riaditeľa v dôchodkovom veku. 2. septembra sa učiteľka Alžbeta Šúňová stala obeťou autonehody. 12. decembra konečne zaviedli vodu do obidvoch budov školy.

     18. januára 1976 sa uskutočnila výstava ľudových krojov, spolu s vystúpením folklórnej skupiny a speváckeho zboru. Budovu školy opäť opravovali a za druhou budovou vytvorili park. 31. októbra zástupcu riaditeľa, pána Czakóa, na vlastnú žiadosť premiestnili do Pohraníc. 27. februára 1977 sa v jeleneckej škole zorganizovalo slávnostné stretnutie speváckych zborov pri príležitosti 5. výročia vzniku speváckeho zboru v Jelenci. Michal Kosorin, ktorý bol od roku 1947 zamestnancom základnej školy, odišiel do dôchodku a z obce sa presťahoval do Bratislavy. Od roku 1975 sa stal riaditeľom 9-ročnej školy Tibor Balog , ktorý bol od roku 1951 učiteľom a od roku 1963 zástupcom riaditeľa školy. V tom čase jelenecký školský obvod združoval 10 škôl zo 6 obcí, v ktorých vyučovanie prebiehalo v dvoch jazykoch s 50 pedagógmi. 17. februára 1978 sa jelenecký detský tanečný súbor zúčastnil okresného kola súťaže v Zlatých Moravciach a 29. apríla vyhral krajskú súťaž. Tlač zreferovala o obidvoch udalostiach. V krajskom kole súťaže maďarského ľudového spevu v Hornej Kráľovej študenti získali 3 prvé miesta a jedno tretie miesto v štyroch kategóriách. 9. decembra sa súbor V. Ackermannovej umiestnil na treťom mieste v okresnom kole súťaže nefolklórnych tanečných súborov v Nitre, kým v Zlatých Moravciach maďarský detský folklórny tanečný súbor získal prvé miesto. Súbory boli aj v nasledujúcich rokoch úspešné a v roku 1980 sa obidva tanečné súbory dostali do celoštátneho finále spoločne aj so speváckym zborom pod vedením Viktora Šimeka. Žiaci dosiahli pekné výsledky aj na recitačnej súťaži. V apríli vypukla žltačková epidémia, v dôsledku čoho v škole zaviedli karanténu do polovice júna. Škola dala postaviť skleník.

     V roku 1979 mala škôlka dve triedy, jedna slovenská (s 38 deťmi) a jedna maďarská (s 28 deťmi). Na základnej škole sa otvorilo 14 slovenských a 12 maďarských tried, kde vyučovalo 40 pedagógov. Na budove školy postavili nový komín, keďže starý komín nebol vhodný a v marci nasledujúceho roka vymenili aj kotle, vyčistili studňu a jej príslušné zariadenia.

     V roku 1980 bolo na základnej škole 24 tried, z čoho bolo 8 maďarských spolu so 627 študentami. 26. september sa zaznamenal do čiernej kroniky školy: dvaja študenti z Ladíc prišli o život v horiacom stohu slamy. O tragickej udalosti ako o varovnom príklade zreferovala aj okresná tlač. Vystúpenie maďarského folklórneho tanečného súboru odvysielala aj bratislavská televízia. O úspešnej práci podali správy Učiteľské noviny z 12. februára 1981. 13-15. júna 1981 na celoštátnom folklórnom festivale v Želiezovciach jelenecký detský tanečný súbor získal prvý stupeň hlavnej ceny a ich vedúca, Mária Jókaiová, získala prvé miesto za
6. Učiteľký zbor
choreografiu. O niečo neskôr sa súbor zúčastnil na celoštátnom festivale v Gombaseku. Študenti vysadili 64 stromov a veľa kvetov v okolí školy a početné sadenice do škôlky stromov. V roku 1981 maďarský folklórny súbor vystupoval v rozhlase a V. Ackermannová za vedenie nefolklórneho tanečného súboru mohla prevziať okresné ocenenie. Okresné noviny zreferovali o úspešnej účasti detského súboru Villő na okresnom folklórnom festivale v Kolíňanoch a koncom júna zavítali aj do Maďarska. Stravovanie detí bolo zabezpečené dovozom stravy. Súbor V. Ackermannovej získal 2. miesto v okresnom kole festivalu, maďarský súbor sa na celoštátnej prehliadke v Želiezovciach umiestnil na 3. mieste a spevácky zbor sa taktiež dostal do celoštátneho finále. V nasledujúcom školskom roku navštívili maďarské oddelenie zamestnanci rozhlasu a časopisu Priateľ. V roku 1983 sa 9-ročná základná škola zmenila na 8-ročnú. V roku 1984 v materskej škole zaviedli centrálne kúrenie a úspešne dokončili 4 roky trvajúcu stavbu vodovodu. V roku 1985 pripravila skupina Villő program k oslavám 20. výročia svojho vzniku a o niečo neskôr podobne oslavoval 15. výročie spevácky zbor. V okresnom kole prírodovedeckej súťaže jelenecká skupina získala 1. miesto a tento úspech zopakovala aj v nasledujúcom roku. V škole sa zorganizovala beseda spisovateľov a čitateľov s Čerethovou - Gallovou, ktorá na školu zavítala aj neskoršie. Školu navštívili aj ruskí vojaci, o čom zreferovala aj tlač. V roku 1985 školu navštevovalo 550 študentov, z čoho 292 dochádzalo z okolitých obcí. Počet škôlkárov vzrástol zo 60 na 80.

     V roku 1986 sa vedľa materskej školy zriadil dopravný cvičný park. V roku 1988/89 pri príležitosti osláv Csemadoku na školu zavítal spisovateľ Elemér Tóth. Na súťaži organizovanej pre rómskych študentov, získalo 8 študentov rómskej príslušnosti 5. miesto. Na konci školského roku 60-ročný riaditeľ odišiel do dôchodku a na začiatku nasledujúceho roka jeho miesto prevzal Dr. Ivan Röhman.

     Po vypuknutí „zamatovej revolúcie" učitelia s povolením riaditeľa vstúpili do štrajku, avšak dozor nad študentmi naďalej vykonávali. Založili Fórum učiteľov, ktorého predsedkyňou sa stala Daniela Depešová. V škole sa uskutočnilo demokratické znovuzvolenie vedenia, na ktorom riaditeľ školy získal dôveru ako aj zástupkyňa riaditeľa Dr. Eva Barboríková, kým druhým zástupcom sa stal Dr. Viktor Šimek pôsobiaci v Kolíňanoch. Keďže nastali formálne problémy so zotrvaním vo funkcii riaditeľa, došlo k rozsiahlej korešpondencii medzi okresnými orgánmi a ministerstvom.

     Od školského roku 1991/92 funkciu riaditeľky školy vykonávala Anna Röhmanová. Jeden študent školy sa umiestnil na prvom mieste v celoštátnom kole maďarskej recitačnej súťaže a súťaže vo výslovnosti a o rok neskôr získal detský spevácky zbor prvé miesto v krajskom kole. 12. marca 1993 v rámci besedy spisovateľov a čitateľov školu navštívil Ladislav Ťažký. Detský folklórny súbor na celoštátnej prehliadke získal 3. miesto a 21. januára 1994 sa prezentovali aj v rozhlase. 22. apríla 1995 ku Dňu Zeme študenti vysadili 100 kusov stromov a kríkov okolo školy. V prvom polroku 1996 v rámci verejnoprospešných prác maľovali školu.

     V školskom roku 1996/97 bola už novou riaditeľkou Daniela Depešová. 20. mája 1997 sa jelenecký zbor stal opäť víťazom v okresnom kole súťaže zborového spevu. V školskom roku 1997/98 sa víťazom okresného kola „pekná maďarská reč" stal študent školy, ktorý postúpil do celoštátneho finále. Okresné kolo súťaže v speve SONG v cudzom jazyku vyhrali reprezentanti jeleneckej školy a ten istý úspech zožali aj v nasledujúcom roku. V roku 1998/99 v okresnom kole „pekná maďarská reč" prvé miesto získala opäť jelenecká škola. Zo zberu a predaja šípok sa kúpila fotokopírka, kosačka trávy a zariadila sa aj jedna malá telocvičňa.

     Od začiatku školského roka 1999/2000 sa stala novou riaditeľkou Dr. Eva Barboríková. Počas jarných prázdnin sa vykurovanie školy vyriešilo namontovaním kachieľ zvlášť do všetkých budov. Rodičia študentov z tried s vyučovacím jazykom maďarským žiadali na ministerstve školstva o osamostatnenie maďarského oddelenia, žiadosť však bola zamietnutá. V súťaži v speve v anglickom a v nemeckom jazyku SONG, palmu víťazstva získali Jelenčania. V tomto roku sa oslavovalo 10. výročie vzniku slovenského detského folklórneho súboru Jelenček, ktorý fungoval popri miestnej základnej organizácii Matici slovenskej. Súbor v súčasnosti disponuje približne 30-35 členmi vo veku 6-14 rokov, ktorí predvádzajú detské hry, ľudové piesne a riekanky, najmä z tekovskej župy. Súbor pravidelne vystupuje na podujatiach a prehliadkach okolia, regiónu a Slovenska. Prítomní boli napr. na festivale DFS Likava 2001, vo Východnej a na folklórnom festivale v Očovej, v Karlových Varoch a v Chomutove, v Čechách a v Našiciach v Chorvátsku.

     Je nemožné vymenovať všetky podujatia a udalosti, ktoré charakterizujú posledné desaťročie existencie školy. Študenti školy úspešne reprezentovali školu na početných, doteraz nespomenutých súťažiach, ako sú napr.: súťaž aranžovania kvetov, jazyková súťaž v anglickom jazyku, prírodovedecké súťaže, súťaž Hviezdoslavov Kubín, olympiády, finále poľovnícko-streleckých súťaží, preteky v ľahkej atletike, futbal, orientačný beh, šach, miss krásy a sympatie v kategórii chlapcov i dievčat, Sláviček, súťaže mládežníckeho časopisu Tábortűz, a mnoho divadelných hier, recitácií, divadelných predstavení, ktoré sme pre nedostatok miesta nemali možnosť všetky vymenovať.

     O takejto škole autor vie písať iba s najväčšou úctou. Poďakovanie patrí námahe učiteľov, študentom, rodičom a všetkým, ktorí prispeli k rozkvetu dielne vedomostí v Jelenci!

Zdroj: Alexander Fehér a kol.: Jelenec. Monografia
[hore]
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr
obr